Údržba dreveného záhradného domčeka: Traja najväčší nepriatelia dreva a rady praxe
Drevený domček na záhrade je užitočný pomocník a stačí málo, aby bol aj jej ozdobou. V článku sa dozviete, čo najviac ohrozuje životnosť a estetiku vášho záhradného domčeka, ako predísť najväčším škodám a ako čo najlacnejšie a efektívne dať domčeku každý rok to, čo potrebuje.
Najväčší nepriatelia dreveného záhradného domčeka, sú celkom určite v prvom rade kontakt so zeminou/hlinou, v tom najhoršom prípade s mokrou hlinou. Druhým najväčším nepriateľom je voda a tretím je slnko.
Takýto domček bolo potrebné „zachrániť“ už dávno. Ale stále je možné vynoviť ho. (zdroj: Adobestock.com)
Vo všetkých troch prípadoch platí, že čím skôr je urobená správna údržba záhradného domčeka, tým menej škôd nepriatelia spôsobia. Práve pri dreve platí, že časom sa škody znásobujú a ich odstránenie je nákladnejšie. A pri hline a vode existuje taký bod poškodenia, kedy je oprava jednoducho nerentabilná a lacnejšie je postaviť nový domček. Tam sa však rozhodne nikto nechce dostať. Poďme teda priamo k jadru:
Zemina
Čo najskôr na jar je vhodné skontrolovať obvodový rám podlahy a podlahu samotnú, či niekde nedochádza k styku dreva so zemou. Samozrejme krtince v tesnej blízkosti dreva je potrebné odstrániť. Najjednoduchšie je ich rozhrabať. Počkajte si teda na suchšie počasie, nech sa netrápite blatovými hrudami.
V každom prípade treba upraviť terén okolo domčeka tak, aby bol ideálne pod úrovňou rámu (podlahy). V prípade, že to nie je možné, celkom určite veľmi pomôže vyhĺbenie menšieho jarku/rygolu po celom obvode domčeka a vysypať ho štrkom. Už pri hĺbke 10 cm a šírke aspoň 20 cm urobí jarok veľa práce s odvodnením okolo domčeka, a to na pomerne dlhý čas. V prípade, že časom začne štrk v jarku prerastať trsmi trávy, nie je nič jednoduchšie ako vytiahnuť celý trs, vrátane všetkých koreňov. Zo štrku to ide takmer bez námahy.
Voda
Zatekanie
Voda sa dostáva k okoliu domčeka jednak zo strechy, jednak z boku stien. Najmä v súvislosti s jarnými výdatnými dažďami je potrebné čo najskôr skontrolovať strešnú krytinu a hľadať stopy po zatekaní. Obíďte celý domček, skontrolujte všetky drevené časti strechy a steny. Zatekanie je vidieť na dreve pomerne skoro, kedy voda vytvára na dreve „mapy“. V prípade staršieho zatekania sa k mape pridáva zčernanie, resp. zamodrenie, dreva, čo je indikátor plesnivenia dreva. Proti tzv. zamodreniu je máločo účinné, dokonca nefungujú ani viaceré prostriedky určené práve proti plesni na dreve. Z našej skúsenosti, aspoň čiastočne, funguje Savo proti plesni, kedy sa rozširovanie plesne v podstate zastaví.
Zavlhnutie stien
Niečo iné sú dôsledky vody na stenách spôsobené prskaním vody z okolia späť na steny domčeka, väčšinou pri prudkých dažďoch. Záleží na podloží okolia, ale častokrát sa s vodou dostanú na steny domčeka aj čiastočky prachu, čo ešte zrýchli poškodzovanie dreva. Najrýchlejší a najviditeľnejší dôsledok takto „zmáčaných“ stien domčeka je napučanie a väčšinou vydutie dreva na spodných častiach stien. Riešením je nechať drevo vyschnúť, to znamená počkať si na suché teplé počasie, a skúsiť vrátiť vyduté drevo na svoje miesto. Následne zafixovať napr. samoreznými skrutkami a drevo uzavrieť náterom.
Rastliny
Ďalším zdrojom vody môžu byť rastliny. Ľudovo sa tomu hovorí „zelená vlhkosť“, kedy je voda privádzaná do dreva kontaktom s okolitými rastlinami, a to v čase dažďa alebo výdatnejšej rosy. Záleží samozrejme na výške a hustote okolitého porastu, ale mnohí by boli prekvapení, koľko vody sú schopné rastliny takto odovzdať drevu. Riešením je samozrejme pravidelné kosenie okolo domčeka, prípadne spomínaný štrkový jarok. Máme osvedčené, že v prípade obmedzených možností, sa dá znížiť frekvencia kosenia na 3 – 4 krát do roka. Prvýkrát na prelome apríl/máj, druhýkrát na konci mája/začiatkom júna, tretíkrát v polovici augusta, prípadne ešte na konci septembra. Konkrétny termín však treba zohľadniť podľa teplôt a hlavne výdatnosti dažďov v danom roku.
Slnko
Kto by čakal, že práve slniečko dokáže riadne odhryznúť zo životnosti a najmä estetiky dreveného domčeka? Slnko je jeden z hlavných faktorov počasia, ktoré sa podpisujú na amortizácii, lepšie povedané, degradácii dreva. Nejde len o vysychanie a stratu objemu dreva. Ide aj o narúšanie štruktúry dreva, z ktorého sa strácajú silice. Dôsledkom toho sa drevo drolí a otvára ďalším poškodeniam.
Najlepší spôsob ako tomuto zabrániť a ochrániť drevo v priebehu času, je jeho „uzatvorenie“ náterom. Existuje rad náterov (oleje, lazúry, farby, vosky, …), ktorým sa budeme podrobnejšie venovať nabudúce. V každom prípade je dôležité drevo ošetriť náterom, aby nestrácalo svoju kvalitu, alebo ju strácalo len minimálne.
Na druhej strane, aj samotné nátery postupne degradujú pod vplyvom slnečného žiarenia. Takže je potrebné ich v určitých intervaloch opakovať. Otázkou je kedy náter zopakovať. Samozrejme to záleží jednak práve podľa použitého druhu náteru, jednak od konkrétnych podmienok vašej záhrady, ale i od druhu dreviny, z ktorého je záhradný domček vyrobený.
Existuje však jeden veľmi dobrý a presný indikátor, ktorý vám ukáže, že je ten správny čas na obnovu náteru. Je to slnečná stena dreveného domčeka. Práve táto časť domčeka, najviac namáhaná slnečným žiarením, na Vás „zakričí“, že je čas na nový náter.
Degradácia náteru má určitú postupnosť, a to od prvých náznakov blednutia niektorých častí oproti ostatným, pri niektorých náteroch praskanie alebo vytváranie tzv. šupín a olupovanie, až po prakticky úplnú stratu pôvodného náteru a presvitanie šede pôvodného dreva. Hádam tým posledným štádiom, je deformácia samotnej dosky, kedy sa drevo začne rôznym spôsobom prehýbať, najmä jeho tenšie časti. Na toto posledné štádium by som však rozhodne nečakal.
Záverom
Asi ako pri všetkom, aj tu platí, že prevencia a skorší zásah je lepší a ďaleko lacnejší, než neskoršie opravy a nápravy. Majte radosť zo starostlivosti o svoj záhradný domček, ten sa Vám odmení niekoľkonásobne dlhšou životnosťou a užitočnosťou. Ja beriem každoročnú starostlivosť o svoj domček ako veľmi výhodnú investíciu do budúcna. S celkom slušnou šancou, že ma ten môj domček možno aj „prežije“. Napokon, stále sa na Slovensku nachádzajú stáročné stodoly.
 Michal Zelman   |